Cesare Lombroso (1835 – 1909) bol taliansky lekár, antropológ a kriminológ, ktorý sa preslávil svojou teóriou rodeného zločinca. Je považovaný za zakladateľa pozitívnej kriminológie, keďže ako prvý sa pokúsil vysvetliť kriminalitu na základe biologických a antropologických faktorov.

Hoci mnohé jeho závery boli neskôr vyvrátené, jeho práca zásadne ovplyvnila vývoj kriminológie, forenznej vedy a trestnej politiky.

Život a akademická kariéra

Cesare Lombroso sa narodil 6. novembra 1835 v talianskom meste Verona do židovskej rodiny. Študoval medicínu na univerzitách v Pávii, Janove a Turíne, pričom sa špecializoval na psychiatriu a neurológiu.

Svoju profesionálnu kariéru začal ako vojenský lekár, kde mal možnosť študovať duševné choroby a abnormality. Neskôr sa stal profesorom forenznej medicíny na Univerzite v Turíne, kde sa venoval výskumu kriminálnych prejavov a správania páchateľov.

Lombroso bol priekopníkom v aplikovaní vedeckých metód na štúdium kriminality, čím položil základy modernej kriminológie.

Teória rodeného zločinca

Lombroso veril, že zločinci sa nerodia ako normálni ľudia, ale sú od narodenia odlišní, a to nielen psychologicky, ale aj fyziologicky.

Po dôkladnej analýze lebiek a tvárových čŕt väznených páchateľov dospel k záveru, že zločinci majú vrodené telesné znaky, ktoré ich odlišujú od bežnej populácie.

Medzi tieto znaky patrili:

1. Asymetria tváre – Lebka zločincov bola podľa neho nerovnomerná alebo deformovaná.
2. Výrazné čelné kosti – Masívne nadočnicové oblúky a sklonené čelo.
3. Veľké čeľuste a vystupujúca brada – Lombroso tvrdil, že títo jedinci majú atavistické (primitívne) črty, podobné opiciam.
4. Dlhé ramená a krátke nohy – Anatomická disproporcia tela.
5. Neobvykle veľké alebo malé uši – Podľa neho znak vrodenej degenerácie.

Na základe týchto znakov vytvoril kategóriu „atavistického zločinca“, teda človeka, ktorý sa z biologického hľadiska nachádza na nižšom stupni evolúcie a má sklony k násilnému správaniu.

Typológia zločincov

Lombroso rozdelil zločincov do niekoľkých kategórií:

1. Rodení zločinci – Majú vrodené biologické predispozície k zločinu a nedokážu sa ovládať.
2. Zločinci z vášne – Páchajú trestné činy v dôsledku silných emócií.
3. Príležitostní zločinci – Dopúšťajú sa kriminality kvôli okolnostiam, nie kvôli vrodeným sklonom.
4. Kriminálni šialenci – Trpia psychickými poruchami, ktoré vedú k zločinom.
5. Ženská kriminalita – Lombroso veril, že ženy sú menej zločinné ako muži, ale ak sú kriminálne, majú mužské črty.

Vplyv na trestné právo a forenznú vedu

Lombrosove teórie mali obrovský vplyv na kriminalistiku a forenznú psychológiu. Vďaka nemu sa začali vedecky skúmať osobnostné charakteristiky páchateľov, čo viedlo k rozvoju profilovania zločincov.

Jeho práca mala aj praktické dôsledky:

• Pomohla položiť základy modernej forenznej antropológie.
• Ovplyvnila vývoj biologických teórií kriminality.
• Viedla k diskusiám o príčinách zločinu – či je zločin dedičný alebo výsledok vplyvu prostredia.

Kritika a odmietnutie jeho teórií

Aj keď Lombroso zaviedol vedecký prístup do kriminológie, jeho teórie boli neskôr vyvrátené.

Hlavné výhrady voči jeho práci:

1. Nedostatok dôkazov – Mnohé z jeho tvrdení boli založené na nevedeckých metódach a subjektívnych interpretáciách.
2. Predsudky a rasizmus – Jeho teórie boli zneužité na podporu rasistických a eugenických ideológií.
3. Ignorovanie sociálnych faktorov – Súčasná kriminológia považuje sociálne a ekonomické podmienky za hlavné príčiny kriminality, čo Lombroso prehliadal.
4. Moderné výskumy nepotvrdili jeho tvrdenia – Genetické a psychologické štúdie ukázali, že kriminalita nie je podmienená vrodenými telesnými znakmi.

Napriek tomu jeho práca inšpirovala ďalšie generácie kriminológov, ktorí sa snažili nájsť objektívne príčiny zločinu.

Neskorší život a dedičstvo

Lombroso pokračoval vo svojej vedeckej práci až do smrti 19. októbra 1909. Neskôr sa pokúsil zjemniť svoje pôvodné teórie a priznal, že sociálne faktory môžu mať vplyv na kriminalitu.

Jeho najvýznamnejšie diela:

• „L’Uomo delinquente“ („Zločinecký človek“) – 1876 – jeho hlavná kniha, kde predstavil teóriu rodeného zločinca.
• „Zločin a jeho liečba“ (1899) – pokus o prepojenie biológie a sociológie v kriminológii.

Aj keď boli jeho teórie v mnohých ohľadoch chybné, jeho vplyv na forenznú vedu, psychológiu a trestné právo je nepopierateľný.

Zhrnutie a význam jeho diela

Cesare Lombroso bol kontroverzný, no dôležitý kriminológ, ktorý sa snažil pochopiť zločin z vedeckého hľadiska.

Hoci jeho teória rodeného zločinca bola neskôr vyvrátená, jeho práca prispela k:

• Rozvoju forenznej antropológie a psychológie.
• Položeniu základov modernej kriminológie.
• Diskusii o biologických a sociálnych príčinách kriminality.

Dnes vieme, že kriminalita nie je vrodená, ale ovplyvnená prostredím, no Lombroso zostáva historicky významnou postavou, ktorá pomohla transformovať kriminológiu na vedeckú disciplínu.