Život a akademická kariéra

Edwin H. Sutherland sa narodil 13. augusta 1883 v meste Gibbon, Nebraska, v rodine protestantského kazateľa. Študoval na Grand Island College, kde pôvodne plánoval kariéru učiteľa. Po absolvovaní sa venoval štúdiu histórie a politológie na University of Chicago, kde prišiel do kontaktu s predstaviteľmi chicagskej školy sociológie, ako boli Robert E. Park a Ernest W. Burgess.

Pod ich vplyvom sa začal zaujímať o sociológiu kriminality a postupne rozvíjal svoje teórie. Počas svojej akademickej kariéry pôsobil na niekoľkých univerzitách, vrátane University of Illinois, University of Minnesota a Indiana University, kde strávil najproduktívnejšie obdobie svojho života.

V roku 1939 bol zvolený za prezidenta Americkej kriminologickej spoločnosti a zostal kľúčovou postavou v tejto disciplíne až do svojej smrti 11. októbra 1950.

Teória diferenciálneho združovania

Najvýznamnejším prínosom Sutherlanda do kriminológie bola teória diferenciálnej asociácie (differential association theory), ktorú prvýkrát formuloval v roku 1939 a neskôr rozšíril vo svojej práci „Principles of Criminology“ (1947). Táto teória tvrdí, že kriminálne správanie sa učí rovnako ako akékoľvek iné sociálne správanie, pričom hlavným mechanizmom je interakcia s ostatnými ľuďmi.

Hlavné princípy teórie diferenciálnej asociácie:

1. Kriminalita nie je vrodená – Ľudia sa nestávajú kriminálnikmi kvôli biologickým alebo psychologickým faktorom, ale na základe učenia sa v sociálnom prostredí.
2. Zločin sa učí v interakcii s inými – Kriminálne správanie je výsledkom sociálneho kontaktu s delikventnými jedincami.
3. Najväčší vplyv majú blízke sociálne skupiny – Rodina, priatelia a blízke vzťahy sú kľúčové v procese učenia sa kriminality.
4. Učenie sa zločinu zahŕňa techniky aj motivácie – Jedinec sa neučí len ako spáchať zločin, ale aj racionalizáciu a ospravedlnenie zločinu.
5. Ak sú pro-kriminálne postoje silnejšie ako anti-kriminálne, človek sa stane páchateľom – Ak jedinec vyrastá v prostredí, kde prevládajú hodnoty a normy podporujúce kriminalitu, pravdepodobne sa stane páchateľom trestnej činnosti.
6. Proces učenia sa kriminality je podobný učeniu sa legálneho správania – Kriminalita je teda naučené správanie, nie biologická alebo dedičná vlastnosť.

Táto teória mala obrovský vplyv na modernú kriminológiu, najmä na výskum mládežníckych gangov, organizovaného zločinu a sociálnej deviácie.

Koncept kriminality bielych golierov

Sutherland je tiež známy pre svoju priekopnícku prácu na koncepte bielych golierov (white-collar crime), ktorý prvýkrát predstavil v roku 1939 v prejave pre Americkú sociologickú asociáciu.

Podľa Sutherlanda sú zločiny bielych golierov také trestné činy, ktoré páchajú ľudia s vysokým sociálnym statusom v rámci svojho zamestnania alebo profesie. Ide napríklad o korupciu, podvody, finančné machinácie, zneužívanie moci či daňové úniky.

Hlavné myšlienky konceptu:

1. Zločin nie je len doménou nižších vrstiev – Sutherland ukázal, že kriminalita sa nevyskytuje len medzi chudobnými alebo asociálnymi vrstvami, ale aj medzi elitami spoločnosti.
2. Kriminalita bielych golierov má veľký spoločenský dopad – Zatiaľ čo tradičná kriminalita (krádeže, vraždy) spôsobuje priame škody, ekonomické zločiny môžu mať ničivejší efekt na spoločnosť.
3. Tieto zločiny často zostávajú nepotrestané – Na rozdiel od bežnej kriminality, páchatelia bielych golierov často uniknú trestu v dôsledku ich sociálneho statusu a vplyvu.

Táto práca vyvolala veľkú diskusiu a neskôr ovplyvnila zákony proti finančným podvodom a regulačné opatrenia v hospodárstve.

Vplyv na modernú kriminológiu

Sutherlandove teórie zásadne zmenili spôsob, akým sa na kriminalitu pozerá moderná veda. Medzi jeho hlavné prínosy patrí:

• Položenie základov sociálneho učenia sa kriminality.
• Rozšírenie pohľadu na kriminalitu nielen ako fenomén chudobných vrstiev, ale aj elít.
• Podpora výskumu sociálnej kontroly a preventívnych opatrení na zníženie kriminality.

Jeho dielo „Principles of Criminology“ (1947) sa dodnes považuje za jedno z najdôležitejších v oblasti kriminológie a používa sa ako učebnica na univerzitách po celom svete.

Kritika a limity jeho teórie

Napriek obrovskému vplyvu čelila jeho teória diferenciálnej asociácie aj kritike:

• Nezohľadňuje individuálne rozdiely – nie každý, kto je vystavený kriminálnym vzorom, sa stane páchateľom.
• Chýba vysvetlenie, prečo niektorí ľudia odmietajú kriminalitu aj v zločinnom prostredí.
• Nie všetky zločiny sú výsledkom učenia sa – niektoré môžu byť impulzívne alebo vyplývať z osobnostných faktorov.

Napriek tomu zostáva Sutherland jednou z najvýznamnejších osobností kriminológie a jeho práca dodnes inšpiruje vedcov a reformátorov právneho systému.